Kapitola 4.

Začiatky.

Konečne vo Weymouth-e (vyslov Weymus). Pani z Agentúry si nás “odčiarkala” v zozname – vystúpilo nás z toho autobusu viac. Nepamatám si presné číslo, mala som problém sa koncentrovať čo hovorila, našťastie hovorila “pomaly a zreteľne” aby informácie nemusela opakovať viac krát. Mala už svoje skúsenosti, očividne.

Všetky sme cestovali najmenej od skorých ranných hodín, a teraz sa už “zvečerievalo”…Každá sme “mleli z posledného”, teda aspoň ja som, po celom dni “na nohách”, lepšie povedané “na zadku”.

Čo som si všimla ako prvé po vystúpení z autobusu bola pláž, ktorá bola “na krok” – morské vlny narážali na breh, hukot vĺn mi hladil dušu. Príjemný pohľad to bol, čo ho iba kazilo bolo to, že PRŠALO…a bolo chladno. Našťastie som bola pripravená na anglické počasie.

Ubytovali sme sa – podkrovná izba s viacerými posteľami, najlacnejšia v celom hoteli. Na izbe nás bol 5, ale keďže to bolo iba dočasné, tak to bolo OK.

Aj s mojou „sympatickou dievčinou” – som sa zoznámila a hneď nám bolo veselšie. Bola z Českej republiky.

Po nie veľmi dobrej noci, (bola mi zima, spala som v otepľovačkach), a prvých anglických raňnajkách sme nasadli do taxíka a o pár minút sme boli na mieste.

Privítali nás a školenie mohlo začať.

Každá sme sa na začiatku predstavili a povedali niečo o sebe. Bola to veľmi pestrá skupina. Bolo nás 12, ja som bola jediný “exemplár” zo Slovenska. Česi mali dvoch – moja nová kamarátka a mladý muž (mimochodom jediný v skupine), z Maďarska bola tiež iba jedna mladá žena, viac žien bolo z Poľska a potom z Afriky z bývalých kolónií. Vek bol v plnom rozsahu, najmladšia mala 19 rokov a zhodou okolností to bola moja nová česká kamarátka.

Bolo to školenie na veľmi dobrej úrovni, angličtine som väčšinou rozumela.

Školenie bolo zamerané na princípy práce u klienta doma, s dôrazom na určité aspekty a špecifiká tejto pre mňa novej práce.

Moje pracovisko bolo teda u klienta doma – ja som tam bola na návšteve a na pozvanie klienta a z toho sa odvíjalo všetko ostatné. Vstupovala som do súkromia klienta, moja práca bola nerušiť jeho súkromie, pomôcť tam, kde bolo potrebné ALE nerobiť absolútne VŠETKO pre neho, aby si klient zachoval nezávislosť a nestratil sebavedomie.

Všetko konzultovať s klientom, vtiahnuť ho do rozhodovacieho procesu, pretože on je centrom starostlivosti, on je VEĽKÝ ŠÉF a dôležité je, že všetko “beží” tak, ako si to on praje.

Práca je 24/7 s 2 – hodinovou dennou prestávkou. Prestávku budem mať vtedy, kedy to klient uzná za vhodné. Dĺžka celkového pobytu nie je bližšie určená, je to dlhodobý pobyt a závisí od klienta ako si to on vyžaduje. Môže sa pohybovať od minimálne dvoch týždňov až po niekoľko mesiacov.

Dĺžka pobytu závisí aj od toho, ako nový člen domácnosti – čiže opatrovateľka “zapadne” a ako sa zhodne s novým klientom. Aj opatrovateľka má právo povedať, že klient jej nevyhovuje z nejakej príčiny a môže požiadať a výmenu ale musí zostať na mieste pokiaľ sa nenájde náhrada. Takisto to môže povedať aj klient, že nie je s opatrovateľkou spokojný. Spokojnosť klienta aj opatrovateľky je monitorovaná pravidelnými telefonátmi z centra a tiež aj písomne – dotazníkom.

Práca, ktorú opatrovateľka vykonáva u klienta je už dohodnutá a je súčasťou opatrovateľského plánu. Ak klient vyžaduje niečo, čo nie je v pláne opatrovateľka musí kontaktovať manažéra.

Je viacero úrovní práce u klienta – najjednoduchšia zároveň aj najlacnejšia je spoločníčka (companionship) – kedy optrovateľka sa stará o domácnosť, stravovanie, nákupy a robí spoločnosť klientovi.

Druhý stupeň je osobná starostlivosť – kedy opatrovateľka okrem toho, že je spoločníčka poskytuje aj pomoc pri osobnej hygiene.

Tretí stupeň je najťažší a je to starostlivosť o klienta s dlhodobým ochorením spojeným s immobilitou.

Veľa informácií sa na mňa valilo z každej strany, ale zatiaľ sa mi všetko páčilo…