Opatrovateľka

Kapitola 17.

Ďakujem, ďakujem, ďakujem….

Nabalila som kufor, vzala veci na 14 dní, Graham ma zaviezol na autobusovú stanicu a iba po hodine celkom príjemnej cesty autobusom som bola znova u Petra.

Rada som sa vracala do tejto malej dedinky blízko Dorchester (čítaj Dórčester) a aj k môjmu stálemu klientovi. Peter bol milý pán a s ním, s jeho gazdinou a jej mužom som vychádzala veľmi dobre.

Gazdiná sa denne zastavila v dome, “pokecali” sme, vypili kávičku. Dozvedela som sa veľa o nej o jej rodine. Pracovali pre Petra takmer 20 rokov, bývali na jeho pozemku v rodinnom dome v záhrade. Ona sa starala o domácnosť a jej muž bol osobným šoférom a “mužom pre všetko” – robil drobné I väčšie opravy v dome, staral sa o záhradu atď atď.

Keď sa Petrov zdravotný stav zhoršil vzhľadom k jeho veku, bolo rozhodnuté, že potrebuje 24 hodinovú prítomnosť niekoho v dome, čo gazdiná nevedela zabezpečiť a preto sme nastúpili my opatrovateľky.

Starý pán bol “skutočný anglický džentlmen” – denne perfektne oblečený (čo sme my opatrovateľky zabezpečovali), maximálna slušnosť, nikdy som ho nepočula zvýšiť hlas a hlavne maximálna vďačnosť.

Raz ráno, keď som mu pomáhala s rannou hygienou som si uvedomila ako často používal slovo ďakujem. Nespočetne krát! V priebehu jednej minúty niekedy aj desať krát! Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Vďačný bol a oceňoval prácu opatrovateľky. Nie iba “technickú” časť práce, ale hlavne empatiu, ľudskosť a snahu.

So stoickým kľudom znášal stratu súkromia a schopnosti postarať sa sám o vlastnú hygienu a určité činnosti ľudského tela. Trápilo ho, že nám opatrovateľkám často pridal prácu, pretože tie najelementárnejšie funkcie ľudského tela mu zlyhávali.

Často sa vyjadril, aké je ťažké akceptovať a pozorovať stratu kontroly nad vlastným telom.

Napriek tomu, “ s hrdo zdvihnutou hlavou“ znášal svoj osud.

Peter si ma obľúbil, vyjadril sa o mne, že “keď Kamila (nevedel si zapamätať moje meno) príde – je to akoby závan sviežeho morského vánku.”

Ja som tiež cítila ako rovnocenná osoba nie ako niekto s podradnou prácou a snažila som sa mu zmierniť jeho ťažkosti.

Keď ho jeho synovec prišiel pozrieť, tak sa mi poďakoval a ocenil moju prácu.

Všimla som si počas mojich mnohých pobytov, že jeho spodná bielizeň bola “prispôsobená” (rozumej vystrihnutý otvor). Pomáhalo to, znižovalo to množstvo “príhod”, podstatne.

A tak keď som našla novú spodnú bielizeň, neváhala som a vystrihla som ten otvor v dobrej viere, že to tak má byť.

A to som nemala robiť! Bolo to oznámené do agentúry, synovcovi a gazdiná požadovala moju okamžitú výmenu! Netušila som, aká aféra bola z toho! Na koberci som bola u manažérky, ktorá osobne prišla na kontrolu ale keďže synovec a Peter nemali námietky proti môjmu “vylepšováku”, moja výmena sa nekonala! A manažérka ma pochválila – (mimochodom tá istá čo mi požičala 20 libier na začiatku môjho pobytu v UK).

Synovec sa vyjadril (neskôr som sa dozvedela), že “Čokoľvek Kamila urobí pre Petra, je to OK! “

No a to už bolo očividne skutočne veľa na gazdinú. Dobehla ako “fúria” a vyrútila sa na mňa s takou spŕškou slov – jediné čo som rozumela bolo “bitch” – suka! V živote ma nikto takto nenazval a jediné čo som bola schopná povedať bola otázka: Čo som urobila? Včera sme pili spolu kávu a dnes mi nadávaš do súk!

Zdvihla som ruky na obranu a znova som sa opýtala, teraz som už aj ja zdvihla hlas: Čo som urobila, čo nie je v poriadku? Vykročila nazúrená ku mne a už som videla, ako mi ide jednu vylepiť! No tak to teda nie! A to ju zrejme zastavilo, keď videla ten výraz na mojej tvári.

Uvedomila si, že toto nemusí skončiť dobre! Moja kolegyňa, ktorá ma prave prišla vymeniť všetko videla.

Vzala som svoje veci a vybehla som z domu. Po ceste na autobusovú zastávku som zavolala do agentúry a ešte s trasúcim hlasom som povedala, čo sa mi prihodilo. Manažérka sa ma opýtala: Prečo si nezavolala políciu? Tak to mi teda nenapadlo, nepovažovala som to za potrebné. Zároveň som jej povedala, že za takýchto okolností, nie som ochotná tam už viacej ísť.

Bolo mi to ľúto, ale nechcela som ďalej provokovať gazdinú. Dosiahla čo chcela, bola som vymenená!

Po pár mesiacoch to malo dohru. Zavolala mi manažérka, že Peter sa necíti dobre, že či môže dať moje telefónne číslo jeho synovcovi, ktorý chce so mnou hovoriť. Súhlasila som. Zazvonil môj telefón a synovec ma prosil, či by som bola ochotná ísť ku Petrovi na pár dní, umiera, je v bezvedomí a Dorota je vyčerpaná, potrebuje si oddýchnuť. Súhlasila som.

Peter bol naozaj v bezvedomí, ale keď som prehovorila, rozpoznal môj hlas. Starala som sa o neho v jeho posledných dňoch na tomto svete. Počkal na svoju stálu opatrovateľku a zomrel pár dní po mojom odchode.