Kapitola 6.
Sklamanie.
Ďalší deň za mnou. Včera sme sa presťahovali do agentúrnej ubytovne – iba pár metrov od hotela. Radový dom, čiastočne upravený na účel. Izba OK, iba dve sme boli – moja česká kolegyňa a ja. Celkove nás bolo asi 6 v celej ubytovni so spoločnou kúpeľňou aj kuchyňou.
Ubytovňa slúžila ako dočasné ubytovanie pre opatrovateľky, kým sa im našiel klient. Trvalo to rôzne dlho, dúfala som, že to nebude trvať dlho, lebo kúpeľňa bola absolútne otrasná! Opadávajúce obkladačky, pleseň a špina! Nechápala som, že sa nikto nesťažoval. Tak som sa ja sťažovala! A bolo mi povedané, že nevedeli v akom stave tá kúpeľňa je, ale že čoskoro to budú riešiť. Riešilo sa to, ale ja som to už nezažila…
Na školení sa venovala veľká pozornosť tomu, aby sme my opatrovateľky okrem našej opatrovateľskej práce si všímali, či klient vzhľadom ku jeho/jej situácii nie je využívaný alebo dokonca zneužívaný. Či nie je týraný či už fyzicky, psychicky, finančne alebo sexuálne alebo či ho rodina nezanedbáva. Ak by sme mali podozrenie, máme ihneď informovať manažéra. Na moje prekvapenie som sa dozvedela, že najčastejším zneužívateľom je najbližšia rodina!
V tento deň sme podpisovali aj kontrakty. Od začiatku som bola presvedčená, že to bude zamestnanecký kontrakt, o inom som neuvažovala, lebo som nemala tušenie že to môže byť aj niečo iné! A tu že vraj SZČO! Nepáčilo sa mi to! Sklamanie na celej čiare!
Ako zamestnankyňa o všetko by som mala postarané, či už platenie sociálneho poistenia, dane. V cudzej krajine, kde som nepoznala “pravidlá hry” sa mi to zdalo byť SŽCO príliš náročné! A hlavne keď som vedela, že niektoré opatrovateľky dostali zamestnanecký kontrakt. Záhada! Prečo nie ja? Podujala som sa presvedčiť manažérku, ale márne – SZČO a je to!
Ďalší veľký “čľup a gllllllllllg”.
Víkend bol pred nami a tak som sa tešila, že budem mať čas si túto reálnu situáciu prebrať v hlave a vyrovnať sa s tým.
Víkend bol príjemný, spravili sme si autobusový výlet na Portlandský ostrov, prešli sme sa po Chesyl –ovej pláži, ale sme nešli ďaleko – je až 28 km dlhá! Objavili sme malý prístav s nespočetnými jachtami a keďže bol pekný slnečný deň, všetko bolo hneď krajšie!
V pondelok sme mali praktické školenie. Toto bolo finálne školenie pred tým ako nás definitívne poslali ku klientovi – ak nejakého mali pre nás!
Keďže agentúra vlastnila aj domov dôchodcov, využívali ho na takéto školenia.
Budova bola veľmi pekná, všade kvety, upravené trávniky aj interiér bol pekný, ale keď sme vošli, zarazil ma nepríjemný zápach, ktorý sa niesol celou budovou. Chápala som, že väčšina obyvateľov tohto domova má problémy s inkontinenciou, ale pri dobrej hygiene a čistote sa to dá potlačiť na minimum. Ďalšie sklamanie.
Zdroj fotografii: Opatrovateľka
O prácu v tom soc.zariadení ste sa nezaujímali?... ...
Opatrovateľka, (ak si to ty na tej foto) fakt ...
Celá debata | RSS tejto debaty