Opatrovateľka

Kapitola 19.

Odpálená spojka

Staré Volvo nevydržalo moju jazdu a zastalo. Rovno v polovici kopca!

Doreen postrehla moju frustráciu a hovorí, že ona keď jazdí do tohto kopca, tak vždy dá autu rozbeh a výjde na kopec bez problémov, nikdy nemusela zastať v polovici kopca. Sorry, ospravedlnila som sa: Toto je nová situácia pre mňa, nepoznám auto, sedím na opačnej strane v aute, nepoznám túto oblasť, nevedela som, že sa mám rozbehnúť…Vždy som mala dobré nové auto, ktoré nevyžadovalo žiadny rozbeh. Možno to znie trochu drzo teraz…ale Doreen sa ukľudnila a nechala ma riešiť situáciu…

Našťastie premávka bola veľmi slabá, zapla som výstražné svetlá a tak som sa pokúsila pohnúť sa v kopci – ručná brzda, spojka a plyn. Všetko ALE na opačnej strane! Moje ruky a nohy nespolupracovali s hlavou veľmi dobre..

Prvý pokus neúspešný, druhý pokus neúspešný! Tretí pokus – SKORO úspešný ALE niečo zvláštne “zasmrdelo” a s hrôzou som zbadala nenápadný prúžok dymu vychádzať spod kapoty! Do kelu! Čo som urobila? Potajomky som sa pozrela na Doreen – nič si nevšimla. Možno sa mi to “prepečie”…

Doreen sa ponúkla, aby sme sa vymenili. V žiadnom prípade, povedala som, nebudeme riskovať, že dostanete druhý srdcový záchvat! Som tu na to, aby som pomohla a tak sa snažím…

A tak po pár minútach som zvolila inú možnosť a cúvali sme dolu tým kopcom. Keď sa objavilo nejaké auto, tak som zastala. Trvalo nám to asi minútu. Keď sme boli dostatočne ďaleko od kopca, rozbehla som sa a vyššou rýchlosťou sme sa postupne vyškriabali hore na kopec! Hurá, zvládli sme to!

Zabočili sme na bočnú cestu a už som sa tešila, že to najhoršie máme za sebou, ale Volvo malo svoj vlastný názor očividne a po pár minútach vypovedalo službu druhýkrát a moje pokusy o naštartovanie kompletne IGNOROVALO. Tak a je to!

Boli sme na nejakej planine, v diaľke na obzore bol nejaký stožiar a okrem toho široko – ďaleko nikoho ani “vtáčika letáčika” – teraz čo ďalej? Nerátala som s takouto situáciu. Doreen tiež nie a začala panikáriť! Ja tiež, ale som musela zachovať “chladnú hlavu” a tak som sa nadýchla a kľudným hlasom som sa opýtala: “Máte nejaké poistenie alebo kontakt na odťahovú službu?” Doreen sa v tom momente vyjasnila tvár a vytiahla z prepravky nejaké dokumenty – spomenula, že si platia “AA” – čo je pomoc na cestách tu v UK. To je výborné, nebudeme tu nocovať, zažartovala som.

Našli sme telefónne číslo a Doreen zatelefonovala z môjho mobilného telefónu a oznámila AA službe kde sme a že potrebujeme pomoc. Sľúbili, že prídu čo najskôr.

Trvalo to takmer 2 hodiny kým sa žltá dodávka objavila v diaľke. Potešili sme sa, za tie dve hodiny sme predebatovali rôzne témy ale bol čas ísť domov, aj hlad aj smäd sa hlásil..

Z dodávky vystúpil mladý muž, skontroloval auto, pokúsil sa naštartovať a keďže VOLVO ani “nemuklo” povedal, že nás odtiahne do najbližšieho servisu.

Spýtal sa ma, či som niekedy “bola ťahaná” a keď moja odpoveď bola záporná, obrátil sa na Doreen, ktorá sa ponúkla, že ona bude šoférovať. Mladý muž s tým súhlasil, ale ja som nie – “Práve sa vrátila z nemocnice, kde mala operáciu, je to riskantné. Nedovolím to. Ja som šoférovala až sem a tak budem aj pokračovať”. Uznal moje argumenty a aj Doreen sa uspokojila. Sadli sme do auta a boli sme ťahané….Nebolo to až také zlé.

Po pár míľach sme sa dostali do servisu, kde Doreen poznali a aj Volvo. Automechanik sa na mňa “významne” pozrel, keď mu AA pracovník povedal, že je to spojka. Neskúsený vodič a vydratá stará spojka nie je dobrá kombinácia..

AA pracovník nás zaviezol domov, kde nás už William netrpezlivo čakal…Zazrel na mňa, nepáčilo sa mu čo sa prihodilo.

A nepáčilo sa mu to ešte viac, keď prišiel účet za opravu – takmer 700 libier! Ponúkla som sa, že uhradím všetko alebo aspoň časť – zamietol to a tiež aj Doreen, ktorá ma bránila tým, že tá spojka potrebovala aj tak vymeniť….Nuž necítila som sa veľmi dobre po tejto udalosti, ale to aj tak neodradilo Doreen požiadať o predĺženie môjho pobytu o ďalšie dva týždne.

A tak som miesto dvoch týždňov strávila s Doreen a Williamom štyri týždne. Bol to zaujímavý pobyt a ovplyvnil ma v mnohom v budúcnosti. Jednak to bolo varenie s bylinkami a ich pestovanie, naučila som sa ako pripraviť “porridge” – ovsenú kašu, ako aranžovať šaláty a tiež, že jeden mobilný telefón nestačí, že pokrytie signálom na vidieku je veľmi slabé a je dobre mať minimálne dvoch mobilných prevádzkovateľov.

Tak a je to.