Kapitola 16.
Dva týždne v antikvariáte
K môjmu ďalšiemu klientovi som vychádzala po prvý raz “z domu”. Prvý raz som nemusela všetky svoje veci ťahať so sebou iba to, čo som potrebovala na dva týždne.
U tohto klienta som bola už viackrát, chodila som tam na 2-týždňovky. Striedala som sa s kolegyňou – opatrovateľkou – ktorá bola Angličanka – pani vo vyššom veku – mala 74 rokov.
Aj keď sme sa vídali iba krátko pri odovzdávaní služby, zverila sa mi, že jej zomrel manžel pred pár mesiacmi a že nechcela zostať sama doma. Rozhodla sa, že kým je ešte relatívne zdravá, že by chcela pracovať ako opatrovateľka. A tak pracovala a žila u iných ľudí.
Keď som po prvý krát prišla k tomuto klientovi, Dorota (budem ju takto volať) už mala zabehaný systém. Ona chodila pravidelne ku klientovi každé dva týždne a tie dva týždne keď tam nebola, bola vždy iná opatrovateľka. Povedala, že sa nedarí nájsť opatrovateľku, s ktorou by bol klient spokojný!!!! Au! pomyslela som si, som zvedavá, ako dlho sa tu ja udržím? Neskôr mi vysvetlila, že klient BOL spokojný s každou opatrovateľkou, ALE že je to gazdiná, ktorá má výhrady a ktorá každú opatrovateľku vyštve.
Pri mojej úvodnej návšteve som teda okrem klienta – 93 ročného pána, (pomenujem ho Peter), bola tiež predstavená aj tejto gazdinej. Robustná žena, rovnakej výšky ako ja, postava ako zápasník. Vzbudzovala rešpekt. Jastrabím zrakom si ma prezerala…. Nevšímala som si to, s úsmevom som jej podala ruku a predstavila som sa. Tvár sa jej vyjasnila aj sa usmiala na mňa. Zdalo sa, že som sa uviedla na začiatok dobre.
Opatrovateľka u tohto klienta mala na starosti osobnú starostlivosť – hygienu, varenie, a byť spoločníčkou. Gazdiná zaobstarávala nákupy a upratovanie a mala na starosti aj podávanie liekov a kontaktovanie lekára a synovca klienta, ak niečo bolo treba.. Ako dobre!
Peter bol starý mládenec, bezdetný. Býval sám celý svoj život v tomto veľkom starom vidieckom dome s nespočetnými izbami, a chodbami.
Mala som pocit od prvej chvíle, že som v antikvariáte! Dom si určite pamätal kráľovnú Viktóriu, bol celkom dobre udržiavaný, na stenách starožitné obrazy, starožitný nábytok, starožitný riad, staré knihy v poličkách zapadnuté prachom (vraj sa tu upratuje). Všetko starožitné !!!
Jediná vec, ktorá pripomínala modernú dobu bol stoličkový výťah na schodisku a chladnička s mrazničkou.
Mne pridelili obrovskú izbu na konci dlhej chodby s výhľadom do záhrady a na zurčiaci potôčik a kvákajúce kačky. Som na dovolenke? Kúpeľnu som mala iba pre seba. SUPPEEEER.
Peter bol milý pán, nemala som ťažkosti s ním. Rýchlo som si na neho zvykla aj na kuchyňu – mala som už skúsenosť s AGA pecou od môjho prvého klienta a tak som si moju “dovolenku” a varenie v priestrannej kuhyni užívala.
Peter celý deň sedel v jednej zo svojich izieb na prízemí, čítal, dumal a túžobne sa pozeral von oknom. Vyšiel z tejto izby iba keď bol čas na obed.
Po obede zase si sadol na svoju stoličku a podriemkával. Keď som skončila v kuchyni, tak som sa jeho dovolením “prikmotrila”, rozprávali sme sa a niekedy som mu aj čítala z novín. Nie vždy rozumel čo som čítala ale sme sa aspoň zasmiali.
Keď bol pekný slnečný deň tak sme sedeli vonku na terase, vyhrievali sa na slniečku a naberali vitamin D. Inokedy zase som ho sprevádzala a podporovala na prechádzke okolo domu. Alebo som ho na vozíčku previezla cez dedinu. To bol dobrý telocvik – do kopca to bolo!
Dva týždne ubehli, vrátila som sa “domov”. Na druhý deň som mala telefonát z agentúry od mojej manažérky. A nevedela sa mi vyďakovať. Povedala, že gazdiná sa vyjadrila, “Po prvý raz dom vyzeral lepšie po opatrovateľkynom (rozumej mojom) odchode ako pred príchodom!
A dôvodom bolo to, že chadnička sa prestala kývať! Kývala sa, to je pravda, išlo mi to na nervy, skoro som rozbila fľašu a tak som nôžku podložila zloženými novinami! A fungovalo to aj aj zanechalo hlboký dojem na gazdinú!
O dva týždne som tam zas!