Kapitola 12.
Vysvetlenie
Si prepustená! Povedala službukonajúca manažérka do telefónu. Takú pracovníčku ako si ty v našej agentúre nepotrebujeme! Ďakujem, odpovedala som a ukončila som hovor. Nemalo význam sa hádať, argumentovať.
Bola som taká vyčerpaná z celého dňa, že jediné čo som potrebovala bol dobrý obed a oddych. Našla som si ubytovanie, zložila moje “caky paky” a vtedy všetko na mňa doľahlo! Ach bože ako hlboko som klesla! V zahraničí, sama, prepustená z práce. Ako ďalej?
Pozitívne bolo, že som mala nejaké peniažky na účte, (za 6 týždňov práce), takže návrat domov na Slovensko by bol technicky možný. Ale napriek tomu, že aj takúto možnosť som mala, nebola som pripravená na odchod. Ešte nie!
Nespala som veľmi dobre tej noci, všetko som si v hlave prehrávala znova a znova a pripravovala som si “reč” na obhajobu môjho skutku. Ráno nevyspatá, s červenými očami, ale bojovne naladená som sa vypravila do agentúry.
Manažérka keď ma videla, tak ma hneď zavolala a vľúdne mi povedala: Prepáč, že som sa ti neozvala skôr, máme pre teba nového klienta. Sánka mi “spadla”. Včera som bola prepustená, hovorím. Prepustená? Kto ťa prepustil? Službukonajúca manažérka. To prepustenie je neplatné, lebo manželka klienta ma kontaktovala pred tvojim odchodom a povedala mi, že nemá žiadne námietky proti tvojmu odchodu. Takže je všetko OK. Nie si prepustená. Potrebujem od teba písomné vyjadrenie k celej sitácii. Keď to napíšeš, tak príď ku mne. Trvalo mi dosť dlho popísať sled udalostí a čo ma viedlo k môjmu unáhlenému odchodu. Doberali si ma, keď po hodine som nemala moje vyjadrenie napísané: Píšeš román?
Konečne som to dopísala, dala manažérke a tá ma hneď oboznámila s informáciami o novom klientovi. Keďže toto moje umiestnenie začínalo až o týždeň, mala som dosť času sa zregenerovať. Potrebovala som ten týždeň na oddych ako soľ.
Dovolenková sezóna bola v plnom prúde, mala som čas viac spoznať Weymouth, trochu si nachytať bronz na pláži aj si zaplávať v mori. Moje dobrodružstvo vo Veľkej Británii ešte neskončilo – pokračuje…